Imunitný systém (IS) patrí k základným homeostatickým mechanizmom organizmu. Jeho funkciou je udržovanie integrity organizmu tým, že rozpoznáva škodlivé od neškodného, má schopnosť učenia a pamäte, chráni organizmus pred škodlivinami vnútorného aj vonkajšieho pôvodu ako sú patogénne mikroorganizmy a ich toxické produkty, vlastné nevhodné bunky (opotrebované, odumreté, nádorové). Funkcia imunitného systému sa prejavuje ako obranyschopnosť, autotolerancia a imunologický dohľad. Imunitný systém tvoria orgány, tkanivá, bunky a molekuly, ktoré zabezpečujú ochranu organizmu a spolupodieľajú sa na zabezpečení jeho existencie.
Mechanizmy obranyschopnosti možno z fylogenetického a funkčného hľadiska rozdeliť na špecifické a nešpecifické. Nešpecifické mechanizmy imunity, označované ako prirodzené alebo vrodené, vznikajú vo fylogenéze a ontogenéze skôr, pri obrane organizmu nastupujú ako prvé, pôsobia okamžite, nešpecificky a prechodne napríklad pri odstránení infekčných partikúl, poškodených nádorových buniek. Špecifická (adaptívna) imunita vzniká vo fylogenéze neskôr a pre svoju zložitosť, jemnú vyváženosť jednotlivých procesov a možnosť vytvoriť nespočetné množstvo receptorov, ktoré dokážu rozpoznať a reagovať na akýkoľvek antigén sa považovala za významnejšiu ako nešpecifická. V poslednej dobe sa tieto názory menia. Nešpecifická imunita disponuje len obmedzeným počtom rozpoznávacích štruktúr, ale tie jednoznačne dokážu identifikovať nebezpečenstvo narušiteľa integrity organizmu.
1.Nešpecifické mechanizmy imunity zahŕňajú procesy fagocytózy, opsonizácie, nešpecifickej neutralizácie mikroorganizmov a ich produktov humorálnymi faktormi ( zložky komplementu, faktory zrážania, proteíny akútnej fázy zápalu a nosičové proteíny - albumín, lipoproteíny, transferín, haptoglobín).
2.Špecifická imunita si pamätá každé stretnutie s cudzorodou látkou - antigénom. Tento mechanizmus sa označuje ako imunitná pamäť Ako antigény môžu pôsobiť prakticky akékoľvek chemické štruktúry. K tomu aby imunitný systém mohol reagovať je potrebné, aby boli rozpoznané vo forme makromolekúl (rozpustných alebo prítomných na bunkovom povrchu).Najvýznamnejšie antigény sú proteíny a rôzne komplexné polysacharidy, ale aj lipidy, lipoporteíny. Malá oblasť molekuly antigénu, ktorá je rozpoznávaná imunitnými receptormi sa nazývajú epitopy. Špecifická imunita sa na základe rozdielnych efektorových systémov delí na humorálnu a celulárnu. Humorálnu imunitu zabezpečujú protilátky, celulárnu imunitu bunky, ktoré označujeme ako T-lymfocyty. Špecifická imunitná odpoveď slúži na zintenzívnenie obranyschopnosti a jej skoncentrovanie do miesta, kde sa antigén vyskytuje v najvyššej koncentrácii a kde môže organizmus najviac poškodiť
Imunitný systém je z morfologického hľadiska difúzny orgán, ktorý u dospelého človeka váži asi 2kg dokopy a je roztrúsený po celom tele. Skladá sa z množstva leukocytov, makrofágov, dendritických buniek, špecializovaných buniek v týmuse. K tomu je potrebné pripočítať miliardy molekúl protilátok, regulačných a výkonných látok (zložky komplementu, cytokíny, mikrobicídne a transportné látky) Imunitný systém môžeme nazvať aj „mobilným mozgom“. Bunky imunitného systému cirkulujú voľne v krvi a lymfe alebo sa nachádzajú v organizovaných tkanivách a orgánoch, ktoré delíme na primárne( kostná dreň a týmus) a sekundárne (slezina, lymfatické uzliny, Peyerové plaky, appendix) (obr.č1). Pod povrchom slizníc vnútorných orgánov sa nachádza podslizničné lymfoidné tkanivo. Najväčšie je v črevách, hlavne v tenkom čreve a podobné tkanivo je aj v pľúcach. Ide o sliznicový IS, ktorý zabezpečuje lokálnu imunitu ale nemôžeme ho oddeliť od systémového IS s ktorým je úzko prepojený. Na slizniciach a na koži sa denne odohráva kontakt s vonkajším prostredím. Napríklad povrch slizníc gastrointestinálneho traktu tvorí približne 200 m2. Veľa chronických chorôb je dôsledkom narušenia bariérovej funkcie slizníc alebo zmien v imunoregulačných mechanizmoch. V ochrane proti infekciám hrá dôležitú úlohu črevná mikroflóra, ktorá je hlavným sprostredkovateľom medzi IS a vonkajším prostredím. V črevách sídli 10- 20x viac mikroorganizmov ako je všetkých buniek ľudského tela. Pri potrebe normalizovať črevnú flóru máme k dispozícii probitoiká. Sú to živé kultúry mikroorganizmov, najčastejšie sú to laktobacily a bifidobaktérie a pri dlhodobom podávaní zasahujú aj do ochrany proti alergiám. Musime mať na pamäti, že aktivitu probiotík potláčajú hnilobné baktérie z potravín ktoré podliehajú hnilobe, (mäso, údeniny, vnútornosti, vajcia, alebo čiastočne skazené potraviny), infekcie ako napríklad Helicobacter pylori, sladkosti (znižujú dostupnosť vitamínu B), nevhodné diéty (napr. Atkinsova na chudnutie prikazuje konzumovať veľa bielkovín, málo komplexných sacharidov). Pre probiotiká robia nevhodné prostredie aj alkohol, stres, imunosupresíva, väčšina antibiotík, cytostatík. Správne osídlenie v črevách priaznivo moduluje nielen imunitu slizníc v črevách ale aj v pľúcach, urogenitálnom trakte Prebiotiká sú látky, ktoré podporujú rast a životaschopnosť probiotík. Najdôležitejším prebiotikom je vláknina – bez dostatku vlákniny probiotiká nemôžu prežívať. Preto je dôležité okrem probiotík jesť aj dostatočné množstvo zeleniny a ovocia (odporúča sa konzumovať 400 gramov zeleniny a 1 kus ovocia denne).
Podľa stretnutia s antigénom a podľa nástupu a intenzity sa imunitná odpoveď delí na
1.Primárnu imunitnú odpoveď, ktorá nastáva pri prvom kontakte s antigénom, jej hlavnými protilátkami sú protilátky typu IgM. Tento typ imunoglobulínov pretrváva v sére len krátko (jeho polčas rozpadu je cca 5 dní), preto ich prítomnosť svedčí o nedávnej infekcii. Neskôr sa v rámci primárnej imunitnej odpovede začínajú tvoriť aj IgG a IgM postupne vymiznú .
2.Sekundárnu imunitnú odpoveď, ktorá nastáva pri opätovnom styku s antigénom. Vďaka pamäťovým bunkám, ktoré majú zakódovanú informáciu o danom antigéne, dokáže organizmus zareagovať na cudzorodú látku oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. Indukčná fáza imunitnej odpovede je preto veľmi krátka. Dochádza k rýchlemu deleniu plazmatických buniek, ktoré produkujú protilátky typu IgG. Pokiaľ je antigénu príliš veľké množstvo a infekcia je masívna, môžu sa tvoriť aj protilátky typu IgM, podobne ako v primárnej imunitnej odpovedi.
Získaná imunita sa delí na:
1. Imunitu aktívnu, pri ktorej si organizmus sám vytvorí protilátky proti vniknutým antigénom a to buď prirodzene alebo umele. Aktívna imunita získaná prirodzeným spôsobom sa nazýva aj postinfekčná. Ako už z názvu vyplýva, vyvíja sa po infekcii, či už skrytej, ktorá prebehla bez prejavov, alebo manifestnej, ktorá sa navonok prejavila. Po infekciách, ktoré sú lokalizované na povrchu slizníc býva obyčajne krátkodobá (napr. infekcie dýchacích ciest), po infekciách, ktoré postihujú hlbšie štruktúry a lymfatický systém, môže pretrvávať celý život. Aktívna imunita získaná umelým spôsobom sa nazýva aj postvakcinačná. Vyvíja sa v organizme po očkovaní. Nemusí však u každého človeka navodiť imunitnú odpoveď respektíve tvorbu protilátok v takom množstve, ktoré by zaočkovaného ochránili pred prepuknutím ochorenia proti ktorému bol očkovaný. Pri vakcinačnej imunite dochádza k hyperaktívnej tvorbe protilátok na úkor akútnej zápalovej reakcií, to znamená, že telo nereaguje na prirodzenú infekciu, nie sú aktivované bunkové zložky imunity ani slizničná imunita. Vakcíny vedú k vychýleniu rovnováhy Th1/Th2 smerom k Th2 čo môže viesť k alergickým reakciám alebo autoimunite. Útlm bunkovej zápalovej TH1 reakcie paradoxne zvyšuje náchylnosť k chorobám po očkovaní. Táto imunita nechráni doživotne, neprenáša sa z matky na dieťa.
2. Imunitu pasívnu, pri ktorej sú do organizmu vpravené hotové protilátky buď prirodzene alebo umele. Pasívna imunita sa získava prirodzeným spôsobom počas tehotenstva prechodom protilátok z matky na plod cez placentu (túto schopnosť majú iba protilátky typu IgG) a po narodení prostredníctvom kolostra a materského mlieka (v tomto prípade ide o protilátky typu IgA). Tieto protilátky chránia novorodenca prvé mesiace života proti ochoreniam, voči ktorým bola matka imúnna. Pasívna imunita sa získava umelým spôsobom injekčným podaním hotových protilátok – imúnnych sér alebo ich frakcií. Tieto séra môžu byť pôvodu zvieracieho alebo ľudského. Ich výhodou je okamžitý ochranný účinok. Nevýhodou je krátkodobá ochrana a riziko vzniku alergickej reakcie a krvou prenosných ochorení. Tento typ pasívnej imunizácie sa využíva napríklad pri liečbe tetanu, botulizmu, diftérie , antraxu, besnoty alebo po uštipnutí hadom.
V určitých obdobiach je imunitným systém oslabený napríklad v jeseni a zime, kedy je menej slnečných dní a menej stravy s dostatkom vitamínov Ide hlavne o vitamín C a E, minerály ako je selén a zinok. Najdôležitejšími zdrojmi vitamínov, ktoré zvyšujú obranyschopnosť človeka, sú zelenina, ovocie, celozrnné obilniny. Nedostatok zinku spôsobuje úbytok T lymfocytov. Denná potreba zinku je 5Omg. Zlé následky majú aj nedostatok vitamínu A a betakaroténu, čo spôsobuje zmenšenie sleziny a epifýzy. Nedostatok vitamínu B6 redukuje množstvo protilátok. Aj nedostatok bielkovín, pretože bez nich sa nemôžu vytvárať v organizme obranné látky. Z ďalších súčastí potravy majú významný posilňujúci vplyv na imunitu niektoré nestráviteľné sacharidy (beta-glukány), ktoré sú súčasťou cereálií a vyskytujú sa v prírodných zdrojoch ako napr. obilniny, huby, kvasinky,riasy Okrem zvyšovania imunity sú schopné aj zachytávať a eliminovať voľné radikály.
Stres (ktorý spôsobuje vyplavovanie adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu), rýchly životný štýl, nezdravá životospráva, znečistené životné prostredie majú veľký vplyv na IS. Ak nie je imunitný systém dostatočne silný, choroby sa vracajú alebo sa stanú chronickými a naďalej oslabujú imunitu. Už dlho je známe, že niektoré psychické stavy a negatívne emócie, napr. depresia, smútok, napätie, stres, hnev oslabujú obranyschopnosť organizmu. Úplne sa vyhnúť takýmto stavom v každodennom živote asi nie je celkom možné, ale je potrebné naučiť sa ich zvládať tak, aby nám nepoškodzovali zdravie. Fajčenie, sedavý spôsob života, obezita, nedostatok spánku tiež patria k faktorom oslabujúcim imunitu. A naopak, pravidelný spánkový režim, primeraná pohybová aktivita spojená s otužovaním a celkový optimistický postoj k životu sú ďalšie faktory, ktoré sa spolupodieľajú na posilňovaní imunitného systému.
V posledných rokoch sa sleduje vysoká chorobnosť u detí, ktorá sa prejavuje práve zvýšenou náchylnosťou k infekciám hlavne dýchacích ciest, ktoré bývajú opakované, dlhotrvajúce, zle reagujúce na liečbu, veľakrát s komplikáciami a s netypickým priebehom. Ochorenia dýchacieho systému patria medzi najčastejšie choroby detského veku. Až 6-10% detí pred dovŕšením 6tého roku veku trpí na tieto infekcie, pričom najčastejšie je to v rozpätí 6 -12 mesiacov veku a pri zaradení dieťaťa do predškolského zariadenia. Detí do 5tého roku veku sú postihnuté predovšetkým vírusovými infekciami, v školskom veku začínajú prevládať bakteriálne infekcie. Varovnými ukazovateľmi pre vážnejšie poruchy imunity u detí sú 8 a viac infekcií dýchacieho systému v priebehu 12 mesiacov, 2 a viac ťažkých komplikovaných zápalov prínosových dutín v priebehu 12 mesiacov, rozsiahle kvasinkové infekcie kože a slizníc u detí starších ako 1 rok, opakované hlboké infekcie kože a mäkkých tkanív. V súčasnosti máme viaceré možnosti ovplyvnenia IS v detskom veku pomocou rôznych imunomodulátorov ako aj látok prírodného pôvodu. Medzi najvýznamnejšie prostriedky patria bakteriálne imunomodulátory, biologicky aktívne polysacharidy, probiotíka a prebiotiká, prípravky z Echinacey, systémová enzymoterapia, minerály(selén a zinok), vitamíny A,C a E.
IS si nemôže dovoliť zahášať a musí byť stále pripravený bojovať s rôznymi nepriateľmi ako sú vírusy, baktérie ale aj poškodenými bunkami vlastného tela. Najefektívnejšie riešenie pred poruchou v IS je zmena stravy, viac vlákniny, pitný režim, pravidelné cvičenie a úprava životného štýlu – menej stresu, viac relaxácie. Veľmi dôležité je dôkladná hygiena a pravidelné otužovanie. Základom prevencie má byť vyvážený životný štýl., snaha aj o zdravé bývanie. Preto je veľmi dôležité denné myslieť na svoj organizmus, dopriať mu dostatok spánku, oddychu, športu, relaxácie, vitamínov a odbúrať akýkoľvek stres a mať dostatok optimizmu. Udržiavanie sa v dobrej nálade a pozitívne myslenie, denný smiech účinne podporuje IS.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára