Neznášanlivosť potravín- histamínová intolerancia

 Histaminová intolerancia potravín alebo nedostatok diaminooxidázy.

Alergia nie je väzenie. Dá sa liečiť a jej prejavy sa pri troche opatrnosti dajú zmierniť.

Histamínová intolerancia: je definovaná ako nesúlad medzi množstvom histamínu a jeho degradáciou enzýmom diaminooxidázou.

Histamín je chemická látka potrebná na fungovanie mnohých normálnych pochodov v ľudskom tele.. Histamín (chemicky 2-(4-imidazol)-etylamín) objavili v priebehu prvého desaťročia 20. storočia. Najviac k jeho objavu prispel britský fyziológ sir Henry Dale, ktorý za svoj výskum dostal spolu s Loewim v roku 1936 Nobelovu cenu za medicínu. Histamín si organizmus sám syntetizuje a skladuje, je ale prítomný aj v mnohých potravinách. U väčšiny ľudí konzumácia potravín bohatých na histamín nevyvoláva žiadne zdravotné ťažkosti. Je to vďaka tomu, že majú dostatočne vysokú hladinu DiAminoOxidázy . Histamín ako tkanivový hormón pôsobí na hladké svalstvo, spôsobuje kontrakcie maternice, rozširuje cievy a tým znižuje tlak krvi. Jeho nadmerné uvoľnenie pri alergickej reakcii spôsobuje zúženie priedušiek, urtikáriu, zvyšuje vylučovanie žalúdočných štiav. Histamín sa prirodzene vyskytuje v tele všetkých vyšších živočíchov. Jeho účinky sprostredkúvajú receptory 4 typov (označujú sa H1, H2, H3, H4).

Diaminooxidáza (DAO): enzým produkovaný enterocytmi, vyskytuje sa najmä v tenkom čreve, v pečeni, v obličkách a v bielych krvinkách. U zdravých jedincov je histamín z potravy odbúravaný kontinuálne a pomerne rýchlo. Jeho hlavnou úlohou je zabrániť histamínu z potraviny aby bol vstrebaný sliznicou do krvného obehu.

Histaminová intolerancia (HIT) je stav potravinovej intolerancie, ktorá vzniká pri nedostatku DAO. Zníženým odbúravaním histamínu trpí asi 2-3-% populácie, častejšie sú postihnuté ženy po 40. roku života. Jedinci trpiaci touto enzymatickou nedostatočnosťou musia obmedziť alebo úplne vylúčiť potraviny s vysokým obsahom histamínu.

Histamín – jehom hlavnou funkciou je účast na normálnych ochranných a regulačních reakcích. Histamín patrí do skupiny biogénnych amínov, väčšinu z nich si organizmus vytvára sám, ale časť z nich príjimame potravou. Väčšina histaminových prejavov závisí od jeho pôsobenia na hladké svaly, ktoré maju na svojom povrchu veľa histaminových receptorov. Hladké svaly sa nachádzajú v rôznych orgánov tela a pôsobením histamínu môže dôjsť k závažným reakciám:

·         v čreve ( vznikaju kŕče, hnačka),

·         v maternici (kontrakcie môžu spôsobiť potrat ),

·         v srdci ( zrýchlená činnosť srdca),

·         v prieduškách (zvýšená tvorba hlienu, stiahnutie priedušiek, pískanie, tieseň na hrudi, kašeľ,)

·         nervové zakončenia (svrbenie),

·         delenie buniek a ich rozmnožovanie (tvorba nových ciev a krvinek)

·         v mozgu ( funkcia hormónu bdelosti, zníženie chuti do jedla).

Histamin vzniká při mikrobiologickom rozklade potravin a preto se vyskytuje v potravinách živočišného pôvodu, okrem toho aj vo výrobkoch prechádzajúcich mikrobiologickým kvasením a fermentáciou . V nasledujúcich potravinách je zvýšený výsky histamínu eventuálne ide o potraviny, ktoré uvolňujú histamin :

Ø Mäso a údeniny (salámy, šunka)

Ø Ryby a morské plody (rybie konzervy, udené makrely,sardelové výrobky, tuniak

Ø Syry a mliečné výrobky (plesnivé syry, mladšie ročníky goudy,mäkky syr Camembert, Brie, tvrdé syry)

Ø Chlieb a pečivo

Ø Ovoce a zelenina (kyslá kapusta, jahody, špenát, sója, paradajky, baklažán, ananas, banány, citrusy, kiwi, orechy, strukoviny, papája))

Ø Rychlé občerstvenie a hotové jedlá

Ø Nápoje (čerevné víno, pivo,sekt, čierny čaj, káva )

Ø Droždie (kysnuté cesto, málo prepečené pečivo)

Ø Čokoláda

Ø Vaječný bielok

Ø Konzervačné látky a aditíva ( farbivá, stabilizátory)

Alkohol a/alebo lieky obsahujúce niektoré účinné látky, napríklad niektoré lieky proti kašľu alebo antibiotiká, môžu spôsobiť prechodnú formu HIT tým, že dočasne blokujú aktivitu enzýmu diaminooxidáza, ktorý je zodpovedný za odbúravanie histamínu v ľudskom tele. Táto dočasná blokáda má za následok aj príznaky takzvanej “opice” po konzumácii alkoholu.

Histamín sa nedá odstrániť ani varením, opekaním, pečením, ohrevom v mikrovlnej rúre, alebo zmrazením

Ako má vyzerať diéta u pacientov s HIT:

1. Povolené potraviny

Ø  Obyčajné mlieko, smotana, čerstvý syr zrazený enzymaticky nie zrením(fermentáciou)

Ø  Múka

Ø  Obyčajný chlieb rožky,

Ø  Ovsené vločky,

Ø  ryžové výrobky,

2. Nepovolené potraviny

Ø  Parmezán, camembert, rokfort a pod

Ø  Kyslé mlieka a jogurty (kefír, cmar ,acidofilné mlieko)

Ø  Umelé farbivá, konzervačné látky tzv Ečka

Ø  Čerstvé droždie

Ø  Kakao

Ø  Džemy a lekváre

Ø  Koreniny ako aníz, škorica, klinčeky, muškátový orech,

Ø  Margaríny

Ø  Komerčne vyrábané zákusky, koláče

Ø  Prášky na výrobu napr. pudingov a prášky na pečenie

Na základe vedeckých poznatkov o mnohorakých účinkoch histamínu v organizme sa v súčasnosti s histamínom spájajú nasledovné chorobné stavy:                                                                                                

 alergia (precitlivenosť sprostredkovaná špecifickými protilátkami IgE)

Ø kožné choroby (žihľavka - urtikária, niektoré formy angioedému, atopický ekzém - dermatitída,

Ø precitlivenosť na slnko – solárna dermatitída)

Ø choroby zažívacieho traktu (hnačky a kŕče neznámeho pôvodu, zvýšená priepustnosť

steny čreva, syndrómom dráždivého čreva, morbus Chron, ulcerózna kolitída)

Ø únavový syndróm a fibromyalgia (neprimeraná nevysvetliteľná únava, bolesti svalov, šliach a

zhybov spojené s únavou, depresiou, úzkosťou)

Ø reumatoidná artritída a iné tzv. systémové spojivové ochorenia (zápalový „reumatizmus“)

Ø psychiatrické diagnózy (úzkostný syndróm, depresia, schizofrénia)

Ø arytmia (rôzne formy porúch srdcového rytmu)

Ø patologická gravidita, potraty

Po požití stravy bohatej na histamín sa môžu vyskytnúť rôzne klinické príznaky ako:

Ø podráždenie kože, začervenanie , opuch viečok

Ø nádcha s opuchom sliznice a vodnatým výtokom

Ø poruchy dýchania , príznaky podobné ako pri astme,

Ø pocit na zvracanie, hnačka, nafukovanie, kŕče, bolesti brucha

Ø závraty, bolestí hlavy podobné ako pri migréne, zmeny tlaku krvi,

Ø búšenie srdca

Ø iné alergii podobné ťažkosti

Ø anafylaktický šok

Ø neprimeraná dlhodobá únava, úzkosť, depresia

Kedy sa má vyšetrovať hladina DAO?

 intolerancia na potraviny bohaté na histamín

Ø podozrenie na zlyhanie činnosti DAO (opuchy očných viečok alebo nosovej sliznice),

Ø ťažkostí s dýchaním, chronické bolesti hlavy, migrény, bolestivá menštruácia, problémy s menštruačným cyklom, nafukovanie, bolesti brucha, kŕče, hnačky, pokles krvného tlaku, nevoľnosť, poruchy srdcového rytmu)

Ø monitoring anti-histamínovej diéty

Ø posúdenie rizika anfylaktickej reakcie

Počas tehotenstva sa DAO vytvára v placente, u tehotných žien zaznamenávame až 500 až 1000-

násobné zvýšenie hodnôt DAO v krvi, v priebehu tehotenstva je meranie DAO nevhodné.

DAO je veľmi citlivý enzým, jeho činnosť môže inhibovať: alkohol a jeho rozkladný produkt

acetylaldehyd, niektoré lieky (ACC, ambroxol, aminophyllin, cefalosporíny, flukonazol, verpamil,

propafenon, niektoré antidepresíva, cytostatiká, narkotiká, anestetiká a lokálne anestetiká), aktivitu môže znižovať aj káva, čaj a fajčenie.

Referenčné hodnoty:

normálna aktivita DAO: > 80 HDU/ml

znížená aktivita DAO: 40 - 80 HDU/ml

veľmi znížená aktivita DAO: < 40 HDU/ml

Na záver treba podotknúť, že alergia a chýbanie diaminooxidázy s prejavmi histamínovej intolerancie sa navzájom nevylučujú a môžu prebiehať súbežne.

Foto Randy Scot

MUDr.Mária Džupinová ALIAN s.r.o. sídlo : Sv. Jakuba 20, Bardejov

 office: Imunoalergologická ambulancia sídlo Bezručova 8 085 01 Bardejov

 tel. 00421/54/472 2004 mobil 00421 948 036 096, 00421 948 036 026 fax 00421 54 75 98 158

 e mail: marika.dzupinova@centrum.sk, marika.dzupinova@gmail.com

IMUNITNY SYSTÉM A JEHO OVPLYVNENIE.

                Imunitný systém (IS) patrí k základným homeostatickým mechanizmom organizmu. Jeho funkciou je udržovanie integrity organizmu tým,  že rozpoznáva škodlivé od neškodného, má schopnosť učenia a pamäte, chráni organizmus pred škodlivinami vnútorného aj vonkajšieho pôvodu ako sú patogénne mikroorganizmy a ich toxické produkty, vlastné nevhodné bunky (opotrebované, odumreté, nádorové). Funkcia imunitného systému sa prejavuje ako obranyschopnosť, autotolerancia a imunologický dohľad. Imunitný systém tvoria orgány, tkanivá, bunky a molekuly, ktoré zabezpečujú ochranu organizmu a spolupodieľajú sa na zabezpečení jeho existencie.

            Mechanizmy obranyschopnosti možno z fylogenetického a funkčného hľadiska rozdeliť na špecifické a nešpecifické. Nešpecifické mechanizmy imunity, označované ako prirodzené alebo vrodené, vznikajú vo fylogenéze a ontogenéze skôr, pri obrane organizmu nastupujú ako prvé, pôsobia okamžite, nešpecificky a prechodne napríklad pri odstránení infekčných partikúl, poškodených nádorových buniek. Špecifická (adaptívna) imunita vzniká vo fylogenéze neskôr a pre svoju zložitosť, jemnú vyváženosť jednotlivých procesov a možnosť vytvoriť nespočetné množstvo receptorov, ktoré dokážu rozpoznať a reagovať na akýkoľvek antigén sa považovala za významnejšiu ako nešpecifická. V poslednej dobe sa tieto názory menia. Nešpecifická imunita disponuje len obmedzeným počtom rozpoznávacích štruktúr, ale tie jednoznačne dokážu identifikovať nebezpečenstvo narušiteľa integrity organizmu.

            1.Nešpecifické mechanizmy imunity zahŕňajú procesy fagocytózy, opsonizácie, nešpecifickej neutralizácie mikroorganizmov a ich produktov humorálnymi faktormi ( zložky komplementu, faktory zrážania, proteíny akútnej fázy zápalu a nosičové proteíny - albumín, lipoproteíny, transferín, haptoglobín).

            2.Špecifická imunita si pamätá každé stretnutie s cudzorodou látkou - antigénom. Tento mechanizmus sa označuje ako imunitná pamäť Ako antigény môžu pôsobiť prakticky akékoľvek chemické štruktúry. K tomu aby imunitný systém mohol reagovať je potrebné, aby boli rozpoznané vo forme makromolekúl (rozpustných alebo prítomných na bunkovom povrchu).Najvýznamnejšie antigény sú proteíny a rôzne komplexné polysacharidy, ale aj lipidy, lipoporteíny. Malá oblasť molekuly antigénu, ktorá je rozpoznávaná imunitnými receptormi sa nazývajú epitopy. Špecifická imunita sa na základe rozdielnych efektorových systémov delí na humorálnu a celulárnu. Humorálnu imunitu zabezpečujú protilátky, celulárnu imunitu bunky, ktoré označujeme ako T-lymfocyty. Špecifická imunitná odpoveď slúži na zintenzívnenie obranyschopnosti a jej skoncentrovanie do miesta, kde sa antigén vyskytuje v najvyššej koncentrácii a kde môže organizmus najviac poškodiť

Imunitný systém je z morfologického hľadiska difúzny orgán, ktorý u dospelého človeka váži asi 2kg dokopy a je roztrúsený po celom tele. Skladá sa z množstva leukocytov, makrofágov, dendritických buniek, špecializovaných buniek v týmuse. K tomu je potrebné pripočítať miliardy molekúl protilátok, regulačných a výkonných látok (zložky komplementu, cytokíny, mikrobicídne a transportné látky) Imunitný systém môžeme nazvať aj „mobilným mozgom“. Bunky imunitného systému cirkulujú voľne v krvi a lymfe alebo sa nachádzajú v organizovaných tkanivách a orgánoch, ktoré delíme na primárne( kostná dreň a týmus) a sekundárne (slezina, lymfatické uzliny, Peyerové plaky, appendix) (obr.č1). Pod povrchom slizníc vnútorných orgánov sa nachádza podslizničné lymfoidné tkanivo. Najväčšie je v črevách, hlavne v tenkom čreve a podobné tkanivo je aj v pľúcach. Ide o sliznicový IS, ktorý zabezpečuje lokálnu imunitu ale nemôžeme ho oddeliť od systémového IS s ktorým je úzko prepojený. Na slizniciach a na koži sa denne odohráva kontakt s vonkajším prostredím. Napríklad povrch slizníc gastrointestinálneho traktu tvorí približne 200 m2. Veľa chronických chorôb je dôsledkom narušenia bariérovej funkcie slizníc alebo zmien v imunoregulačných mechanizmoch. V ochrane proti infekciám hrá dôležitú úlohu črevná mikroflóra, ktorá je hlavným sprostredkovateľom medzi IS a vonkajším prostredím. V črevách sídli 10- 20x viac mikroorganizmov ako je všetkých buniek ľudského tela. Pri potrebe normalizovať črevnú flóru máme k dispozícii probitoiká. Sú to živé kultúry mikroorganizmov, najčastejšie sú to laktobacily a bifidobaktérie a pri dlhodobom podávaní zasahujú aj do ochrany proti alergiám. Musime mať na pamäti, že aktivitu probiotík potláčajú hnilobné baktérie z potravín ktoré podliehajú hnilobe, (mäso, údeniny, vnútornosti, vajcia, alebo čiastočne skazené potraviny), infekcie ako napríklad Helicobacter pylori, sladkosti (znižujú dostupnosť vitamínu B), nevhodné diéty (napr. Atkinsova na chudnutie prikazuje konzumovať veľa bielkovín, málo komplexných sacharidov). Pre probiotiká robia  nevhodné prostredie aj alkohol, stres, imunosupresíva, väčšina antibiotík, cytostatík. Správne osídlenie v črevách priaznivo moduluje nielen imunitu slizníc v črevách ale aj v pľúcach, urogenitálnom trakte Prebiotiká sú látky, ktoré podporujú rast a životaschopnosť probiotík. Najdôležitejším prebiotikom je vláknina – bez dostatku vlákniny probiotiká nemôžu prežívať. Preto je dôležité okrem probiotík jesť aj dostatočné množstvo zeleniny a ovocia (odporúča sa konzumovať 400 gramov zeleniny a 1 kus ovocia denne).

 Podľa stretnutia s antigénom a podľa nástupu a intenzity sa imunitná odpoveď delí na

            1.Primárnu imunitnú odpoveď, ktorá nastáva pri prvom kontakte s antigénom, jej hlavnými protilátkami sú protilátky typu IgM. Tento typ imunoglobulínov pretrváva v sére len krátko (jeho polčas rozpadu je cca 5 dní), preto ich prítomnosť svedčí o nedávnej infekcii. Neskôr sa v rámci primárnej imunitnej odpovede začínajú tvoriť aj IgG a IgM postupne vymiznú .

            2.Sekundárnu imunitnú odpoveď, ktorá nastáva pri opätovnom styku s antigénom. Vďaka pamäťovým bunkám, ktoré majú zakódovanú informáciu o danom antigéne, dokáže organizmus zareagovať na cudzorodú látku oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. Indukčná fáza imunitnej odpovede je preto veľmi krátka. Dochádza k rýchlemu deleniu plazmatických buniek, ktoré produkujú protilátky typu IgG. Pokiaľ je antigénu príliš veľké množstvo a infekcia je masívna, môžu sa tvoriť aj protilátky typu IgM,  podobne ako v primárnej imunitnej odpovedi.

Získaná imunita sa delí na:

            1. Imunitu aktívnu, pri ktorej si organizmus sám vytvorí protilátky proti vniknutým antigénom a to buď prirodzene alebo umele. Aktívna imunita získaná prirodzeným spôsobom sa nazýva aj postinfekčná. Ako už z názvu vyplýva, vyvíja sa po infekcii, či už skrytej, ktorá prebehla bez prejavov, alebo manifestnej, ktorá sa navonok prejavila. Po infekciách, ktoré sú lokalizované na povrchu slizníc býva obyčajne krátkodobá (napr. infekcie dýchacích ciest), po infekciách, ktoré postihujú hlbšie štruktúry a lymfatický systém, môže pretrvávať celý život. Aktívna imunita získaná umelým spôsobom sa nazýva aj postvakcinačná. Vyvíja sa v organizme po očkovaní. Nemusí však u každého človeka navodiť imunitnú odpoveď respektíve tvorbu protilátok v takom množstve, ktoré by zaočkovaného ochránili pred prepuknutím ochorenia proti ktorému bol očkovaný. Pri vakcinačnej imunite dochádza k hyperaktívnej tvorbe protilátok na úkor akútnej zápalovej reakcií, to znamená, že telo nereaguje na prirodzenú infekciu, nie sú aktivované bunkové zložky imunity ani slizničná imunita. Vakcíny vedú k vychýleniu rovnováhy Th1/Th2 smerom k Th2 čo môže viesť k alergickým reakciám alebo autoimunite. Útlm bunkovej zápalovej TH1 reakcie paradoxne zvyšuje náchylnosť k chorobám po očkovaní. Táto imunita nechráni  doživotne, neprenáša sa z matky na dieťa.

            2. Imunitu pasívnu, pri ktorej sú do organizmu vpravené hotové protilátky buď prirodzene alebo umele. Pasívna imunita sa získava prirodzeným spôsobom počas tehotenstva prechodom protilátok z matky na plod cez placentu (túto schopnosť majú iba protilátky typu IgG) a po narodení prostredníctvom kolostra a materského mlieka (v tomto prípade ide o protilátky typu IgA). Tieto protilátky chránia novorodenca prvé mesiace života proti ochoreniam, voči ktorým bola matka imúnna. Pasívna imunita sa získava umelým spôsobom injekčným podaním hotových protilátok – imúnnych sér alebo ich frakcií. Tieto séra môžu byť pôvodu zvieracieho alebo ľudského. Ich výhodou je okamžitý ochranný účinok. Nevýhodou je krátkodobá ochrana a riziko vzniku alergickej reakcie a krvou prenosných ochorení. Tento typ pasívnej imunizácie sa využíva napríklad pri liečbe tetanu, botulizmu, diftérie , antraxu, besnoty alebo po uštipnutí hadom.

            V určitých obdobiach je imunitným systém oslabený napríklad v jeseni a zime, kedy je menej slnečných dní a menej stravy s dostatkom vitamínov  Ide hlavne o vitamín C a E, minerály ako je selén a zinok. Najdôležitejšími zdrojmi vitamínov, ktoré zvyšujú obranyschopnosť človeka, sú zelenina, ovocie, celozrnné obilniny. Nedostatok zinku spôsobuje  úbytok T lymfocytov. Denná potreba zinku je 5Omg.  Zlé následky majú aj nedostatok vitamínu A a betakaroténu, čo spôsobuje zmenšenie sleziny a epifýzy. Nedostatok vitamínu B6 redukuje  množstvo protilátok. Aj nedostatok bielkovín, pretože bez nich sa nemôžu vytvárať v organizme obranné látky. Z ďalších súčastí potravy majú významný posilňujúci vplyv na imunitu niektoré nestráviteľné sacharidy (beta-glukány), ktoré sú súčasťou cereálií a vyskytujú sa v prírodných zdrojoch ako napr. obilniny, huby, kvasinky,riasy Okrem zvyšovania imunity sú schopné aj zachytávať a eliminovať voľné radikály.

            Stres (ktorý spôsobuje vyplavovanie adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu), rýchly životný štýl, nezdravá životospráva, znečistené životné prostredie majú veľký vplyv na IS. Ak nie je imunitný systém dostatočne silný, choroby sa vracajú alebo sa stanú chronickými a naďalej oslabujú imunitu. Už dlho je známe, že niektoré psychické stavy a negatívne emócie, napr. depresia, smútok, napätie, stres, hnev oslabujú obranyschopnosť organizmu. Úplne sa vyhnúť takýmto stavom v každodennom živote asi nie je celkom možné, ale je potrebné naučiť sa ich zvládať tak, aby nám nepoškodzovali zdravie. Fajčenie, sedavý spôsob života, obezita, nedostatok spánku tiež patria k faktorom oslabujúcim imunitu. A naopak, pravidelný spánkový režim, primeraná pohybová aktivita spojená s otužovaním a celkový optimistický postoj k životu sú ďalšie faktory, ktoré sa spolupodieľajú na posilňovaní imunitného systému.

            V posledných rokoch  sa sleduje vysoká chorobnosť u detí, ktorá sa prejavuje práve zvýšenou náchylnosťou k infekciám hlavne dýchacích ciest, ktoré bývajú opakované, dlhotrvajúce, zle reagujúce na liečbu, veľakrát s komplikáciami a s netypickým priebehom.  Ochorenia dýchacieho systému patria medzi najčastejšie choroby detského veku. Až 6-10% detí pred dovŕšením 6tého roku veku trpí na tieto infekcie, pričom najčastejšie je to v rozpätí 6 -12 mesiacov veku a pri zaradení dieťaťa do predškolského zariadenia. Detí do 5tého  roku veku sú postihnuté predovšetkým vírusovými infekciami, v školskom veku začínajú prevládať bakteriálne infekcie. Varovnými ukazovateľmi pre vážnejšie poruchy imunity u detí sú 8 a viac infekcií dýchacieho systému v priebehu 12 mesiacov, 2 a viac ťažkých komplikovaných zápalov prínosových dutín v priebehu 12 mesiacov, rozsiahle kvasinkové infekcie  kože a slizníc u detí starších ako 1 rok, opakované hlboké infekcie kože a mäkkých tkanív. V súčasnosti máme viaceré možnosti ovplyvnenia IS v detskom veku pomocou rôznych imunomodulátorov ako aj látok prírodného pôvodu. Medzi najvýznamnejšie  prostriedky patria bakteriálne imunomodulátory, biologicky aktívne polysacharidy, probiotíka a prebiotiká, prípravky z Echinacey, systémová enzymoterapia, minerály(selén a zinok), vitamíny A,C a E.

            IS si nemôže dovoliť zahášať a musí byť stále pripravený bojovať s rôznymi nepriateľmi ako sú vírusy, baktérie ale aj poškodenými bunkami vlastného tela. Najefektívnejšie riešenie pred poruchou v IS je zmena stravy, viac vlákniny, pitný režim, pravidelné cvičenie a úprava životného štýlu – menej stresu, viac relaxácie. Veľmi dôležité je dôkladná hygiena a pravidelné otužovanie. Základom prevencie má byť vyvážený životný štýl., snaha aj o zdravé bývanie. Preto je veľmi dôležité denné myslieť na svoj organizmus, dopriať mu dostatok spánku, oddychu, športu, relaxácie, vitamínov a odbúrať akýkoľvek stres a mať dostatok optimizmu. Udržiavanie sa v dobrej nálade a pozitívne myslenie, denný smiech  účinne podporuje IS.

 

Reakcie na alkohol alebo existuje alergia na alkohol?

Alergia je  nežiadúca reakcia organizmu a  až chorobná precitlivelosť organizmu voči niektorým látkam alebo vonkajším podnetom, ktoré u väčšiny ľudí nevyvolávajú  žiadne  ťažkosti, ale u niektorých  jedincov s genetickou predispozíciou k alergiám vyvolávajú  celý rad nežiaducich subjektívnych a objektívnych ťažkostí. Precitlivelosť nemusí byť vždy daná imunologickými mechanizmami, nemusí sa jednať o alergiu v pravom zmysle slova a to napríklad platí aj o reakciách na  alkohol. Niektorí ľudia  majú okamžitú reakciu po vypití čo i len malého množstva alkoholu. Podkladom toho môže byť vrodené chýbanie enzýmu na odbúravanie etanolu tzv. alkoholdehydrogenáza.. Táto odchýlka je známa u Aziatov a Japoncov, hovorí sa, že „veľa neznesú“. Po vypití alkoholu u geneticky predisponovaných ľudí sa môže objaviť začervenanie kože, nevoľnosť, vyrážky , svrbenie kože, subjektívny pocit tepla. Taktiež ľudia trpiaci určitým typom karcinómu môžu mať po konzume alkoholu opuch a začervenanie tváre a hrudníka.

Nežiaducu alergii podobnú reakciu častokrát vyvoláva pitie vína z dôvodu obsahu histamínu v ňom.  Vína, kde hrozno dozrieva dlhšie (port, sherry - alkoholizované vína) majú vyššie koncentrácie histamínu. Taktiež červené víno alebo francúzske šampanské majú väčší obsah histamínu ako biele  či šumivé vína. Aj pivo obsahujúce histamín môže navodiť  takzvanú histamínovú intoleranciu u konzumenta. Alkohol sám osebe spúšťa v organizme uvoľnenie väčšieho množstva endogenného (vnútorného) histamínu. Alkohol taktiež  inhibuje enzým degradujúci histamín - diamín monoaminooxidázu (DAO), čo vedie aj k zvýšeniu hladiny histamínu. K tomuto zvýšeniu môže dosť aj pri kombinácii vína či piva s potravinami obsahujúcimi histamín ( ryby, syry, fermentované salámy, šunka, údeniny, sójové výrobky, špenát, kečup, kyslá kapusta , čokoláda, jahody, morské živočíchy). Niektorí pacienti môžu mať  ťažké reakcie už po požití stopového množstva alkoholu v prezretom ovocí, čokoládových bonbónov alebo šalátových zálievkach s vinným octom. Syndróm histamínovej intolerancie je pomerne nové ochorenie. Podľa odhadov asi 3% ľudí na Slovensku majú problém s odburávaním histamínu. Na internetových stránkach sa objavú informácie o prítomnosti jedu včiel a ôs vo víne a práve ľudia s alergiou na hmyzí jed môžu zareagovať aj na vypitie vína. Príčinou je spracovanie hrozna spolu s telíčkami ôs a včiel , ktoré si na šťave z bobúľ hrozna pochutnávali. Kto má alergické reakcie po vypití vína, mal by na túto možnosť myslieť.

 Nielen alergikom  neprospieva prítomnosť siričitanov ( sulfidov) vo víne, ktoré sa používajú ako konzervačné látky. Príznakom reakcie na siričitany sú astmatické záchvaty, bolesti hlavy, kýchanie, nádcha, sčervenanie a svrbenie kože, hnačka. Vo víne sa môžu nachádzať aj mliečne bielkoviny, bielko, želatína a látky z kôry stromov síce vo veľmi málom množstve,  ale u pacientov s anafylaktickými reakciami na proteíny aj toto množstvo môže stačiť na spustenie reakcie. Taktiež  rôzne zložky v liehovinách (vodka, whisky)  ako sú   obilniny ( jačmeň, žito, pšenica) u alergikov na peľ obilia a niektoré koreniny ( anýz, kmín, palina) u alergikov na buriny vyvolávajú typické alergické reakcie,  niekedy s kýchaním, vodnatým nosovým výtokom, začervenaním kože, vyrážok alebo aj astmatického záchvatu. Ovocné vína (mušty) sa vyrábajú predovšetkým z rozmačkaných jabĺk, čo môže byť príčinou alergie u pacientov s alergiou na stromy ( breza,  lieska), kde je často skrížená alergia s príbuznými alergénmi nachádzajúcimi sa v jablku.

 Aby sme  nehovorili stále o negatívach alkoholu je dobré aj spomenúť, že napríklad červené víno obsahuje polyfenoly a ich vodca resveratrol znižuje výskyt rakoviny, chorôb srdca a ciev, má aj antioxidačný, antiinfekčný, protizápalový účinok, dokonca chráni pred radiačným žiarením. Príležitostné pitie vína potláča možnosť vzniku Alzheimerovej choroby a dokonca pri zdravom spôsobe života znižuje riziko cukrovky druhého typu. U maldej generácie dokonca zmierňuje výskyt zubného kazu, bráni ukladaniu tuku v tele. Červené víno obsahuje flavonoidy, ktoré chránia pokožku pred UV žiarením lepšie ako klasické ochranné kozmetiké prípravky.

  Alergici by si skutočne mali dávať pozor na  pitie alkoholu,  lebo až 40 % astmatikov  udáva rôzne  alergické reakcie, 30% priamo zhoršenie príznakov astmy pri konzume alkoholu. Treba mať na pamäti, že najčastejším vyvolávateľom  takýchto reakcií je práve víno.  Alergik by si mal dávať pozor  na pitie alkoholu pri športe alebo fyzickej námahe. V každom prípade alergici  musia mať na pamäti, že pitie alkoholu alergiu zhoršuje.